Škola nesmie byť miestom sĺz,

bludiskom a drinou,

ale hrou, hostinou a rajom.

J. A. Komenský

                                       

                                 

VYZNANIE

Vždy ráno bývaš živá,		Si mŕtva a neživá,
keď do úst ti vchádzam,		na koreňoch večné okovy,
tvoj vek, tvoja sila		vyznávam sa ti vážne,
ma večne doprevádza.		ako človeku - sudcovi.
Keď slnko vychádza,		Prečo vo mne zostávaš?
radosť ťa ovláda,		Čo so mnou si chcela?
nedýchaš,		Dnes som, vďaka tebe,
keď večer zapadá.		vlastníkom svojho cieľa.
Vnímaš svoju múdrosť		Zrazu zostane mi kľučka v pravici,
už toľké roky,		naposledy zatvorím ti bránu,
v tebe spí čas a prach,		zotriem tú slzu, čo steká po líci,
staré poznámkové bloky.		zakryjem vzniknutú ranu.
Teplo a láska		zakryjem vzniknutú ranu.
v tebe priam pramenia.		čo práve odchádza z boja,
A predsa si nehybná,		zakódujem si ťa v pamäti,
vytesaná z kameňa.		lebo už nikdy nebudeš moja.
	Sama dobre vieš,
	čo vychovala si za výkvety,
	naše duše, vieru, slobodu.
	My sme ty!